V rokoch 2010 až 2015 prebiehal na polohe Sušička v katastri Budmeríc systematický výskumný projekt realizovaný Slovenským archeologickým a historickým inštitúrom – SAHI, o. z. (Pavol Jelínek, Jana Hlavatá) v spolupráci s Malokarpatským múzeom v Pezinku (Július Vavák). Projekt po roku 2015 pokračuje bez účasti SAHI.

Osadu vybudoval ľud maďarovskej kultúry (nazvanej podľa obce Maďarovce), ktorá na území západného Slovenska existovala v čase konca staršej a na začiatku strednej doby bronzovej (polovica 18. – polovica 15. storočia pred n. l.). Osada ležala na mieste severojužnej obchodnej komunikácie známej ako Jantárová cesta. Dôležitý bol nepochybne i prechod cez Malé Karpaty smerom do Pomoravia. Geofyzikálne merania náleziska odhalili trojitú valovo-priekopovú fortifikáciu. Význam lokality je známy od 50. rokov 20. storočia vďaka nálezom publikovaným A. Točíkom. Záchranný archeologický výskum v roku 1977 uskutočnil archeologický seminár FF UK v Bratislave. Pozornosť si nepochybne zasluhuje i nález depotu bronzových predmetov (náramok, kopija, sekera).

Nový pohľad na nálezisko priniesli nedávne geofyzikálne merania J. Tirpáka (AÚ SAV) a J. Vaváka (v roku 2015 tiež kolegov z Römisch-Germanische Kommission z Frankfurtu nad Mohanom), ktoré okrem priekop odhalili usporiadanie archeologických objektov (jamy a obydlia) rešpektujúcich polkruhovitý priebeh opevnenia. Sú podobné prekvapujúcim zisteniam J. Bátoru na známej lokalite vo Vrábľoch. Osada bola v čase najväčšieho rozmachu široká okolo 300 m. Ľudia však neobývali len opevnené sídlisko, časť obyvateľov žila v priľahlej otvorenej osade. Jej rozsah však zatiaľ nepoznáme.

Počas výskumu sa nám podarilo zachytiť odpadové jamy, ktoré pôvodne slúžili ako zásobárne potravín, prípadne osiva. Ďalším zachyteným objektom je s veľkou pravdepodobnosťou obydlie. Drevohlinitý objekt 4A, ktorý sa javil ako svetlá vrstva zeminy, bol v superpozícii s dvomi zásobnými jamami. Zrejme predstavovali akúsi pivnicu pod domom, v ktorej boli uskladnené potraviny. Podobná situácia sa javila v prípade susedného objektu 10.

K pozoruhodným nálezom materiálnej kultúry obyvateľov osady patrí súbor keramického materiálu, ktorý je reprezentovaný početným črepovým materiálom, ale i celými exemplármi. Zaujímavé sú nálezy praslenov, závaží tkáčskeho stavu, kostených a parohových predmetov, kamenných drvidiel a fragmentov drviacich podložiek. Bronzové predmety zastupuje nález náušnice, prsteňa, zlomok náramku a ďalších fragmentov. Pozoruhodnými dokladmi metalurgie farebných kovov sú nálezy trosky a najmä unikátnych kamenných foriem na odlievanie tyčinkovitých ingotov, ihlíc či masívnych opaskových zápon.

Významný je tiež nález jantárových korálikov, získaných preplavovaním zeminy. Tieto dokladajú obchod s baltskou oblasťou. Prieskumom v okolí sondy sa nám podarilo získať ďalšie kovové predmety ako je hrot dýky, šípu, ale najmä ihlica a dva srdcovité závesky z náhrdelníka, ktoré súvisia s mladším vývojom kultúry na počiatku strednej doby bronzovej. Zmienený hrot šípu zase svojím tvarom zrejme vychádza z ideových predobrazov východného Stredomoria.

Mimoriadnym nálezom bol nález kostry ženy na dne jednej zo sídliskových jám. Keďže nebola pochovaná s ostatnými na cca 500 m vzdialenom pohrebisku, môžeme predpokladať jej vylúčenie zo spoločnosti. Môže ísť o doklad kultovej činnosti nositeľov maďarovskej kultúry, známej i početnými dokladmi rituálneho ľudožrútstva. Kultový význam mal nepochybne i nález hlineného kolieska so štyrmi spicami, azda z vozíka. Ide o symbol slnečného božstva, navyše je predmet jedným z dokladov vzdialených kontaktov s prostredím juhovýchodného Stredomoria.

Okrem nálezov zo staršej doby bronzovej sa na lokalite našli aj pozostatky z obdobia eneolitu, staršej doby železnej a stredoveku. Zaujímavé je zistenie, že okrem štyroch známych priekop zo staršej doby bronzovej, sa na mieste nachádzajú dve ďalšie. Jedna z nich bola skúmaná niekoľkými rezmi. Ukázalo sa, že je staršia, než dovtedy známe priekopy – pochádza z obdobia mladšieho eneolitu (3. tisícročie pred Kristom).

Počas jej skúmania viacerými rezmi sa podarilo získať nepočetný črepový materiál a kamennú industriu, ktoré dopĺňajú staršie zberové nálezy z tohto obdobia. Druhá priekopa bola zatiaľ zachytená len na geofyzikálnom meraní, ktoré prebehlo v roku 2015 v spolupráci s kolegami z Frankfurtu nad Mohanom. Podľa tvaru ju zrejme môžeme datovať podobne, teda do mladšieho eneolitu.

Počas archeologického výskumu sme venovali značnú pozornosť získavaniu údajov o živote ľudí pomocou prírodovedných metód. Priamo na mieste sa pre potreby odberu archeobotanických vzoriek – zvyškov semien rastlín v spolupráci s archeobotanikmi zriadila stanica na preplavovanie zeminy. Tzv. flotačný tank vybavený jemnými sitami na zachytávanie drobných častíc, akými sú napríklad zuhoľnatené semená, umožňuje priamo na mieste výskumu získať podstatne viac informácií ako na bežných výskumoch. Archeobotanická, ale i archeozoologická analýza prinesú konkrétne poznatky o obžive ľudí opevnenej osady, t. j. o pestovaných či zbieraných plodinách, chovaných a lovených zvieratách, ale i o skladbe používaných drevín.

Výskum opevnenej osady významne prispieva k poznaniu vývoja kultúr na prelome staršej a strednej doby bronzovej v Karpatskej kotline, ktoré boli ovplyvnené kultúrnym vyžarovaním juhovýchodného Stredomoria. Výsledky výskumu boli prezentované na viacerých vedeckých konferenciách a publikované vo forme vedeckých a odborných príspevkov v zborníkoch a časopisoch, našu Historickú revue nevynímajúc.

Bartík, J. 2012: Drobné nálezy z opevnenej osady maďarovskej kultúry v Budmericiach. Zborník SNM 106, Archeológia 22, 23–30.

Farkaš, Z. – Cheben, I. – Kuzma, I. 1980: Nové nálezy za Budmeríc. Archeologické rozhledy 32,  č. 5, 491–500, 601–602.

Hlavatá, J. – Jelínek, P. – Vavák, J. 2015: Výskum opevnenej osady v Budmericiach. Predbežné výsledky. In: Gancarski, J. (ed.): Pradziejowe osady obronne w Karpatach. Krosno. 199–214.

Jelínek, P. – Hlavatá, J. – Vavák, J. – Beňuš, R. – Jamrichová, E. 2013: Natural Scientific Analyses at the Archaeological Excavations in Budmerice: Methods, Results, and Perspectives. Interdisciplinaria Archaeologica. Natural Sciences in Archaeology 4, č. 1, 39–61.

Jelínek, P. – Vavák, J. 2012: Human Remains in Settlement Pits of the Maďarovce Culture in Slovakia (Early Bronze Age). In: Müller-Scheeßel, N. (ed.): ‚Irreguläre’ Bestattungen in der Urgeschichte: Norm, Ritual, Strafe...? Akten der Internationale Tagung in Frakfurt a. M. vom 3. bis 5. Februar 2012. Bonn, 265–278.

Jelínek, P. – Vavák, J. 2014: Kovolejári doby bronzovej. Stopy pravekých rituálov v Budmericiach. Historická revue XXV/5, 44–47.

Jelínek, P. – Vavák, J. 2014: Záhada bronzového šípu. Historická revue XXV/5, 48–49.

Točík, A. 1962: Nález maďarovskej keramiky v Budmericiach. Študijné zvesti AÚ SAV 9, Nitra, 81–97.

Vavák, J. – Jelínek, P. – Hlavatá, J. – Illášová, Ľ. 2015: Doklady metalurgie na opevnenom sídlisku maďarovskej kultúry v Budmericiach. In: Bátora, J. – Tóth, P. (ed.). Keď bronz vystriedal meď. Nitra, 157–186.

Vavák, J. 2015: The 2010 Trial Excavations of a Fortified Settlement at Budmerice. Preliminary Report. In: Hulínek, D. – Bonatz, D. – Kováč, M. (eds.): Archaeology on Three Continents 2006 – 2011 (5 years of the Slovak Archeological and Historical Institute SAHI). Bratislava, 77–87.

Vavák, J. – Jelínek, P. – Choma Soročinová, L. -  Hlavatá, J. 2016: Výskum opevneného sídliska v Budmericiach (2010–2016). In: Historika – malokarpatský historický občasník 2016 (2), 4–7.