Slovenský archeologický a historický inštitút realizoval medzi rokmi 2009 – 2015 výskumný projekt v Guatemale. Jeho centrom bola lokalita Uaxactún, výskum však zahŕňal aj vzdialenejšie lokality v okolí. Mal multidisciplinárny a multinárodný charakter a okrem slovenských bádateľov sa ho zúčastnili aj bádatelia z Guatemaly, Francúzska, Španielska, Mexika, Nemecka a ďalších krajín.

Uaxactún (pôvodne nazývaný Sia´an K´aan – „narodený z nebies“) bol významným mestom v mayských dejinách. Patril k neskoro predklasickým veľmociam mayských južných nížin a bol centrom mayského umenia a vedy. V ranom klasickom období (378) bol dobytý  susedným kráľovstvom Tikal. Jeho vládca, Siyak K´ak presídlil na čas do Uaxactúnu a založil tu novú dynastiu, čim sa stalo centrom kráľovstva. Postupne sa však centrum presunulo späť do Tikalu a Uaxactún strácal na svojom význame. V Uaxactúne je významné astronomické observatórium (skupina E), ktoré nemá v mayskom svete obdobu. Dôležité sú aj rituálne stavby (skupina H). Významná samostatná dynastia tu vládla aj v priebehu 9. stor., ktorej členmi boli králi Olom Chik´in Chakte alebo K´al Chik´in Chakte.

Uaxactún zohrával významnú úlohu v dejinách archeologického bádania mayskej civilizácie. Bol prvý mestom klasického obdobia, ktoré bolo systematicky skúmané už v prvej štvrtine 20. stor., čím dalo základ pre mayskú chronológiu, typológiu keramiky a architektúru. Meno dal lokalite jej objaviteľ, americký archeológ Sylvanus Morley. V prvej polovici 20. stor. tu robili výskum Američania z Carniegeho inštitútu.

Počas niekoľkých sezón výskumu sa Slovenskému archeologickému a historickému inštitútu podarilo uskutočniť niekoľko významných nálezov. Bol identifikovaný triadický komplex H, ktorý objavili už americký bádatelia v prvej polovici 20. stor. , avšak nesprávne ho interpretovali. Až nový výskum odhalil jeho skutočnú funkciu. Vo fasáde komplexu sa podarilo zachytiť gigantické masky božstva, datované do 1. stor. pred Kr. Boli vymodelované zo štuky v troch úrovniach nad sebou. Svojimi rozmermi (20 x 5 m) sa radia k doteraz najväčším objaveným mayským umeleckým dielam. V komplexne sa nachádzal taktiež fragment stély. Pravdepodobne pochádza minimálne z 1. stor. pred Kr. Jedná sa teda o jednu z najstarších ukážok mayského písma a možno dokonca ja najstarší záznam mayského písma v kameni. Na stále sa dokonca dodnes dochovala červená farba, ktorou bolo písmo natreté.

Počas výskumu sa podarilo odkryť aj niekoľko významných architektúr. Medzi ne určite patrí radiálna pyramída H XV, datovaná do 1. stor. pred Kr. Skúmaná bola medzi rokmi 2009 až 2014. Tento typ pyramíd slúžil výlučne na rituálne účely, často v spojení s astronomickým významom. Analógiou je centrálna pyramída v Tikale, čo môže naznačovať dobovú previazanosť oboch miest. Je však o niečo menšia. Ďalšou významnou je pyramída H XVI. Jej začiatky môžeme datovať medzi roky 400 – 300 pred Kr. Z tohto dôvodu je mimo urbánneho systému, keďže pri jej stavbe architektonická skupina H ešte neexistovala.

Zachovala sa úplne kompletná, keďže okolo roku 150 pred Kr. bola zasypaná a prekrytá ďalšou pyramídou. Znova prebudovaná bola okolo roku 300. Kým v predošlých obdobiach slúžila na obytné účely, po prestavbe sa premenila na rituálne miesto. Z nálezového materiálu tu bolo veľké množstvo obetných predmetov, keramiky. Zaujímavých je hlavne 50 kamenných kotúčov, ktoré mali nepochybne rituálny charakter.

Významným bol taktiež objav tzv. Žraločieho komplexu – El-Tiburon. Jedná sa o najväčšiu budovu z predklasického obdobia z celého Peténu. Komplex sa skladá z dvoch na sebe stojacich platforiem s dvojitou triadickou skupinou. Je vysoký viac ako 30 m a na jeho výstavbu bolo použitých neuveriteľných 355 796 m³ materiálu, čo predstavuje približne polovicu zo slávnej pyramídy Slnka v Teotihuacáne.

Archeologickému tímu SAHI sa podarilo taktiež objaviť pohrebisko, kde sa pochovávalo už do 7. stor. pred Kr. až do približne roku 150. Najstaršie hroby sú dokonca najstaršími datovanými nálezmi v celkom Uaxactúne. Pohrebisko sa nachádzalo v jaskyni, v tesnej blízkosti klasického mesta skupiny A. Zaujímavým je nález ihriska na loptové hry. Našli sa až dve z predklasického obdobia, ktoré sú v mayskom svete vzácnosťou. Objav každého je tak veľmi dôležitý pre poznanie pôvodu hry. Prvé ihrisko sa nachádzalo na námestí. Bolo relatívne dobre zachované, z juhu ho uzatvárala ďalšia stavba. V strede sa v podlahe nachádzala značka, ktorá bola predchodcom neskorších markerov, ktorých funkciou bolo vytyčovať bodovacie zóny v hre. Druhé loptové ihrisko sa nachádzalo v približne 4 km vzdialenej lokalite Dos Torres. 

Okrem archeologických výskumov priamo v  Uaxactúne sa robili prieskumy aj v bližšom či vzdialenejšom okolí. Takto sa podarilo objaviť niekoľko doposiaľ neobjavených lokalít. Patrí medzi ne aj mesto Tz´ibatnah na severe provincie Petén, objavené v roku 2009. Jedná sa o mayskú pevnosť nachádzajúcu sa na hraniciach vojenskej aliancie Tikalu. Nízke podlhovasté budovy sa nachádzajú po obvode mesta tak, aby plnili súčasne aj obrannú funkciu. V strede je mohutná akropola, sídlo panovníka.