Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI v spolupráci s irackou stranou zahájil v roku 2016 dlhodobý projekt archeologického výskumu lokality Tell Jokha v priestore starovekého Sumeru. Lokalitu Tell Jokha môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou stotožniť so starovekým mestom Umma, jedným z najvýznamnejších sumerských mestských štátov. Projekt je vedený Dr. Drahoslavom Hulínkom, odborným riaditeľom SAHI, o. z., ktorý má bohaté skúsenosti z terénnych archeologických výskumov na Slovensku a v zahraničí, najmä v priestore Blízkeho Východu.

Krajina: Irak

Trvanie výskumu: 2016 - súčasnosť

Miesto výskumu: Tell Jokha (Umma)

Webová stránka projektu:

Vedúci výskumu: Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD.,

Spolupráca: State Board of Antiquities and Heritage of Iraq (SBAH)

Lokalita Tell Jokha sa nachádza v južnom Iraku, v provincii Dhi Qar, v blízkosti mesta Al-Rifai. Mesto Umma bolo významným strediskom počas väčšiny tretieho tisícročia pred Kr. Počas tohto obdobia súperilo o hegemóniu v oblasti s blízkym mestským štátom Lagaš – Girsu. Jeho centrá Lagaš a Girsu sa nachádzali približne 30 km juhovýchodným smerom. Pre Ummu bolo významným panovanie kráľa Lugalzageziho (okolo 2334 pred Kr.), ktorý sa pokúsil o zjednotenie sumerských mestských štátov.

Postupne ovládol mestá Adab, Eridu, Girsu, Lagaš, Larsa, Nippur, Ur, Uruk a Zabalam. Nakoniec bol však porazený akkadským vládcom Sargonom I., ktorý tak vytvoril prvý centralizovaný štát v priestore Mezopotámie, Akkadskú ríšu. Tá sa neskôr dostala pod tlak Gutejcov, ktorý spôsobili upadanie jej moci, ktorú definitívne zlomil Ur-Nammu, zakladateľ III. dynastie z Uru, ktorý tiež pôvodne vládol v Umme. Tell Jokha tak bola najvýznamnejším sumerským mestom v regióne, ktorý je možné stotožniť s rovnomernou provinciou z čias Akkadskej ríše a obdobia III. dynastie z Uru. Približne 6,5 km juhovýchodne od lokality sa nachádza  Umm al-Aqarib, ktorý je možné stotožniť s ďalším významným sumerským mestom v ummskom mestskom štáte, Gišša.

Bádateľ, ktorý prvýkrát navštívil lokalitu z dôvodu výskumného a objaviteľského bol v polovici 19. stor. W. Loftus, známy britský cestovateľ, geológ a archeológ. Po ňom tu bol aj J. P. Peters. O vyše storočie neskôr, v rokoch 1968 – 1975 tu americkí bádatelia pod vedením R. M. Adamsa robili povrchové prieskumy. Bohužiaľ ani Tell Jokha neušla záujmu vykrádačov archeologických nálezísk.

Doteraz bolo z lokality odnesených neuveriteľných 30 000 klinopisných tabuliek. Prvý rozsiahlejší novodobý archeologický výskum tu robili irackí bádatelia v rokoch 1999 – 2002 pod vedením Nawali Ahmad Al-Mutwalli, ktorý bol ukončený vstupom amerických a spojeneckých vojsk do krajiny v roku 2003. Následne bola lokalita silno postihnutá vykrádačskými aktivitami. O ich ukončenie sa postarali až talianski karabinieri, ktorí urobili aj základné mapovanie lokality.

Archeológovia sa na lokalitu vrátili v roku 2016, kedy tu Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI v spolupráci s irackou stranou zahájil systematický výskum. Počas prvej sezóny (3. novembra až 17. decembra 2016) pozostával tím zo štyroch odborných pracovníkov SAHI (Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD., Mgr. Daniel Kendrala, Mgr. Pavol Spišák, Ing. Tibor Lieskovský, PhD, SAHI/STU) a miestnych archeológov. Cieľom tejto úvodnej sezóny bolo najmä prvotne topograficky zdokumentovať lokalitu a určiť jej okraje a zahájenie prvotného odkryvu v rozsahu jednej sondy. Tá bola situovaná v severozápadnom rohu chrámu boha Šara, resp. kráľovského paláca. Túto stavbu v podstatnej miere odkryli skôr, pri irackom výskume na prelome milénia.

Prvá vrstva sondy bola bohužiaľ druhotne narušená rôznymi novodobými zásahmi, vrátane vykrádania. Napriek tomu sme v nej našli veľké množstvo keramiky z rôznych fáz sumerského osídlenia, s dominanciou obdobia III. dynastie z Uru. Našlo sa tu tiež niekoľko zaujímavých artefaktov.

Treba  spomenúť najmä  časť  bronzového  obloženia jedného z koncov luku a množstvo kvalitnej  kamennej industrie. Medzi najzaujímavejšie nálezové situácie patril objav keramickej cisterny. Zachytili sme ju v jej najvrchnejších častiach, pričom išlo o jej horné okraje. Výskyt podobných keramických objektov je zistený aj na iných lokalitách v južnej Mezopotámie.

Taktiež sme vykonávali aj peší prieskum polohy Tell Jokha a jej predpokladaného blízkeho zázemia. Jeho cieľom bol zistiť stav rozsiahleho archeologického náleziska, na povrchu poškodeného  intenzívnym vykrádaním a zároveň zmapovať jeho zázemie a identifikovať hranice

osídlenia a sídelných štruktúr. Celkovo bolo zmapovaných cca  400 hektárov plochy a prejdené prieskumné trasy mali úhrnnú  dĺžku 45 kilometrov. Výsledky prieskumu potvrdili veľmi intenzívne  osídlenie centrálnej časti, ale aj zázemia  lokality. Analýza digitálneho výškového modelu z družice  ALOS naznačuje obdĺžnikový tvar centrálnej vyvýšenej časti polohy (rozmer cca 1  000  x  750  m) a orientáciu osi mesta východným a severovýchodným smerom.

Vo  východnej  a severovýchodnej oblasti cca 300 m od hraníc vnútornej časti mesta sme identifikovali tri  výrazné  vyvýšeniny s intenzívnym výskytom keramiky. Na opačnej strane v západnej a juhozápadnej oblasti  cca 300 m od hraníc vnútornej časti mesta sme identifikovali vyvýšený hrebeň s veľkou  koncentráciou keramiky. Pravdepodobne tento hrebeň predstavoval vstupnú oblasť od západnej  strany, odkiaľ sa prechádzalo k najvyšším častiam tellu, respektíve mesta.

Od najvyšších častí polohy  sa severozápadným smerom tiahne výrazný terénny hrebeň dlhý cca 300 m, ktorého tvar a hojný  výskyt keramiky naznačujú, že vznikol ľudskou činnosťou. Celkovo môžeme povedať, že tell samotný a jeho okolie boli husto osídlené. Jadro mesta malo zrejme okolo 40 ha, so zázemím to bolo až 400 ha. Potvrdil sa tak predpoklad, že skúmaná lokalita patrí k najväčším sumerským sídlam v priebehu 3. tis. pred Kr.

V roku 2017 pokračoval výskum v oveľa väčšom rozsahu, čo sa týka množstva vykonanej práce aj množstva odborných pracovníkov, ktorí na ňom participovali. Za Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI sa ho zúčastnilo 13 vedeckých pracovníkov, ďalší traja boli za irackú stranu (SBAH). Zástupkyňou vedúceho projektu a vedúca laboratória na spracovanie nálezov je Mgr. Eva Hulínková Ťuchová. Pokračovali sme v znižovaní vrstiev vo výkope v priestoroch chrámu boha Šara, ktorý sme otvorili už v predchádzajúcej sezóne (trench 1). Taktiež sme zahájili nový výkop (trench 2) na mieste s najväčšou nadmorskou výškou na telle (24,69 m. n. m.). Na rozdiel od trenchu 1 sa na týchto miestach v predchádzajúcich obdobiach nekonal žiadny archeologický výskum. Miesto však bolo, bohužiaľ, taktiež dôkladne „preskúmané“ vykrádačmi.

Medzi dôležité nálezové situácie v trenchi 1 môžeme označiť objav piatich mohutných cisterien, vyhotovených z keramických skruží, ktoré sme plošne zachytávali už vo vrchných vrstvách. V ich bezprostrednom okolí sa nachádzali drenážne jamy, vystužené veľkým množstvom keramických črepov. Podobné keramické objekty sa vyskytujú aj na iných lokalitách južnej Mezopotámie. Hlbšie keramické cisterny sa používali predovšetkým na vodu a splašky, často ako súčasť hygienických zariadení, pričom ich zapustili do zeme aj niekoľko metrov. Známe sú napríklad zo sumerských miest Ur, Eridu, Gišša, Nippur a iných.

Plytšie cisterny s hĺbkou 0,5 až 2 m sa používali skôr na sezamový olej alebo pivo, prípadne tiež ako súčasť hygienických zariadení. V globále v nich skladovali tekutiny, alebo sa vo veľkej miere spolu s drenážnym, kanalizačným systémom nachádzali v kúpeľni a na toalete. Práve hygienické zariadenie sa nachádzalo v priestore nami odkrývaného trenchu 1. V západnej časti sme objavili rad nepálených tehál, ktoré boli súčasťou rozsiahlejšieho múru. Jedná sa zrejme o jednu z priečok miestnosti hygienického zariadenia. Taktiež sme zachytili niekoľko vykurovacích obdĺžnikových boxov aj s výplňami a pece.

V súčasnom stave odkrytia trenchu 1 môžeme celkovo identifikovať 3 úrovne (levely). Prvý level vrstvy, výrazne narušené vykrádaním. Druhý level pozostával predovšetkým z vypaľovaných tehlových vykurovadiel a pecí, pričom v niektorých prípadoch narúšal vrchné situácie nasledujúceho, staršieho levelu. Od povrchu tretí level obsahoval múry, keramické inštalačné zariadenia, cisterny, ktoré súviseli s hygienickým komplexom. Predpokladáme, že najmä v treťom leveli sa vyskytli rôzne stavebné fázy a zásahy. Tieto skutočnosti a detailnejšie datovanie spresní až ďalší archeologický výskum.

Trench 2 tvorili dva štvorce A a B s rozmermi 9 x 9 m. Odkrývali sme tak dva krát väčšiu plochu ako v trenchi 1. Vykopávky v tomto priestore tellu potvrdili veľký archeologický potenciál lokality už od jej povrchových vrstiev. Všetky doterajšie zistenia sa sústreďujú najmä na obdobie 3. tis. pred Kr. Povrchové vrstvy boli bohužiaľ výrazne narušené vykrádačskými aktivitami. Významným bol objav piatich klinopisných tabuliek, pečatidlo, soška neznámeho boha, torzo sošky bez hlavy a terakotová figúrka, pravdepodobne predstavujúca bohyňu Inannu. Taktiež sme objavili aj dva hroby. Prvý bol hrob jedinca uloženého na boku. V hrobe sa nachádzali dve keramické nádoby. Pochovaný bol pri múre z nepálených tehál. Druhý bol hrobom detského jedinca uloženého v skrčenej polohe v košíku, vypleteného z tŕstia. Hrob obsahoval honosnú keramiku a náhrdelník. K hrobu patrila obetná jama, v ktorej sa našli pozostatky po pohrebnom obrade. Oba hroby pravdepodobne môžeme datovať do obdobia Akkadskej ríše alebo III. dynastie z Uru.

Pri odstraňovaní stredového bloku medzi sektormi sme natrafili na veľkú hlinenú kaďu, zapustenú do zeme. Podobná sa našla v sumerskom posvätnom meste Nippur. Taktiež sme tu, podobne ako v trenchi 1, zachytili zatiaľ 3 úrovne (levely). Level 1 predstavujú najvrchnejšie vrstvy masívne narušené vykrádačskou aktivitou. Ďalšiu úroveň predstavujú nálezy pecí a hrobov. V tretej úrovni sú múry, prípadne dlažby. Identifikácia situácii je tu však menej jasná ako v trenchi 1, nakoľko výskum na tomto mieste je ešte len vo svojich začiatkoch.

Výskum v lokalite Tell Jokha, bude pokračovať aj v ďalších sezónach.