Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI sa zúčastňoval v rokoch (2006 – 2010) medzinárodného projektu v Tell Fecheriye, ktorý zastrešoval inštitút pre blízkovýchodnú archeológiu zo Slobodnej univerzity v Berlíne pod vedením prof. Dr. Dominika Bonatza v spolupráci so sýrskou stranou (Generálne riaditeľstvo pre starožitnosti a múzeá v Damasku). Za SAHI sa projektu počas štyroch výskumných sezón zúčastnilo osem vedeckých pracovníkov pod vedením odborného riaditeľa Inštitútu Mgr. Drahoslava Hulínka, PhD.

Krajina: Sýria

trvanie výskumu: 2006 – 2010

miesto výskumu: Tell Fecheryie

webová stránka projektu: http://www.fecheriye.de/en/introduction/

vedúci výskumu: Prof. Dr. Dominik Bonatz

vedúci slovenskej časti projektu: Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD.

spolupráca: Inštitút pre blízkovýchodnú archeológiu, Slobodná univerzita Berlín; Generálne riaditeľstvo pre starožitnosti a múzeá v Damasku

Tell Fecheriye (v preklade „vrch plný keramiky“) je vynikajúcim príkladom dlhodobého ľudského osídlenia. Nachádza sa na okraji sýrskeho mesta Ras al´Ain a zaberá plochu približne 90 ha, z čoho približne 12 ha tvorí plocha tzv. horného mesta. Od Turecko – Sýrskej hranice je vzdialené menej ako 1 km. Osídlenie tu bolo doložené už od predkeramického neolitu a pokračuje až do ranoislamskej doby, približne do začiatku 9. stor. Stretávame sa tu tak s kultúrnymi svedectvami churritsko – mitannskej, stredoasýrskej, aramejskej, novoasýrskej, helenistickej, neskorobyzantskej a ranoislamskej doby, podobne ako je tomu pri ľudských osídleniach v celej severnej Sýrii.

O tom, že práve Tell Fecheriye mohlo byť miestom, kde sa nachádzalo Vaššukanni sa diskutuje už od priebehu prvej polovice 20. storočia. Oblasť Tell Fecheriye tvorí rozsiahly tell (dlhodobým ľudským osídlením a činnosťou vytvorená vyvýšenina; v tomto prípade s rozlohou až 90 ha). Tzv. horné mesto, dominujúca vyvýšenina tellu, má 12 ha a dolné mesto zaberá rozlohu 78 ha. Najvyšší bod plochy má nadmorskú výšku 363 m. Prvý priebežný archeologický prieskum tu podnikol Max Freiherr von Oppenheim. Počas výkopovej sezóny na neďalekom Tell Halafe (staroveká Guzana) v rokoch 1911 – 1913 a 1927 – 1929 niekoľkokrát prospekčne preskúmal polohu Tell Fecheriye. Po následnom povrchovom zbere a topografickom zameraní lokality vyslovil ako prvý domnienku, že sa tu pravdepodobne nachádzalo hlavné mesto ríše Mitanni – Vaššukanni.

V roku 1940 tu podnikol výskum tím vedený Calwinom McEwanom z Orientálneho inštitútu v Chicagu a Múzea krásnych umení v Bostone (1958). Napriek krátkosti tohto projektu odkryli rezidenciu z novoasýrskeho obdobia. V jej spodnej časti našli staršie slonovinové fragmenty zo stredoasýrskeho obdobia. Pod podlahou ďalšej stredoasýrskej stavby odkryli hlinené tabuľky z obdobia vlády Tukultí-Ninuruta I.

Objavili tiež nálezové situácie z mitannského obdobia, vrátane keramických nálezov. Aj pri tomto výskume sa pracovalo s domnienkou, že lokalita mohla byť dávne Vaššukanni. V príspevku často spomíname meno asýrskeho panovníka Tukultí-Ninuruta I., ktorého meno v preklade z akkadčiny znamená: „Mojím pomocníkom je Ninuruta“ (božstvo). Patril k najvýznamnejším vládcom stredoasýrskeho obdobia, pričom ovládol aj Babylon s jeho ríšou. V závere svojej vlády sa asýrsky štát začal dostávať do politickej a ekonomickej krízy. Babylonská časť rozsiahlej ríše sa osamostatnila a samotného Tukultí-Ninuruta I. s najväčšou pravdepodobnosťou zavraždil jeden z jeho synov.

Ďalší pokus lokalizovať Vaššukanni na tomto telle realizoval v rokoch 1955 – 1956 Anton Moortgat. Prostredníctvom nálezov tzv. keramiky Habur a Nuzi datoval začiatky osídlenia tellu do prvej polovice 2. tisícročia pred n. l. a do obdobia ríše Mitanni. Významný nález objavili na Tell Fecheriye v roku 1979. V zásypovej vrstve mimo archeologického výskumu sa našla socha miestneho asýrskeho hodnostára Hadad Yis´ia s bilingválnym nápisom, ktorý sa datuje do konca 9. a začiatku 8. storočia pred n. l. Tento asýrsko (akkadsko)-aramejský dvojjazyčný nápis nám hovorí, že socha stála pred chrámom božstva počasia z Guzany (Tell Halaf) v meste, ktoré sa nazývalo Sikani. Následne sa vynorila otázka, či môže byť mesto Sikani (na základe jazykovej príbuznosti s názvom Vaššukanni) z doby železnej totožné s hlavným mestom ríše Mitanni, ktoré prekvitalo v neskorej dobe bronzovej.

Diskusiu o lokalizácii Vaššukanni na polohe Tell Fecheriye okrem iného iniciovala aj jeho geografická poloha v priestore kryštalizačného centra ríše Mitanni – v povodí rieky Chábur. Podporuje to aj nedávny fakt, keď vedci zistili, že tabuľky, ktoré zasielal mitannský panovník Tušratta (1365 – 1335 pred n. l.) egyptským vládcom Amenhotepovi III. (1390 – 1352 pred n. l.) a Achnatonovi (1352 – 1336 pred n. l.) majú to isté zloženie hliny, aké sa vyskytuje na ploche Tell Fecheriye (doslovný preklad názvu lokality znie: Vrch keramiky). Mitannské hlinené tabuľky diplomatickej korešpondencie sa našli v Tell el Amarne, v niekdajšom Achetatone, v strednom Egypte.

Novozaložený Achetaton bol hlavným mestom egyptského faraóna a náboženského reformátora Achnatona. Práve on preniesol časť archívu z dovtedajšieho hlavného mesta Vaset v Hornom Egypte (južnom) do nového sídla postaveného na počesť božstva slnečného kotúča – Atona. Achnaton zaviedol uznávanie iba jediného boha Atona, čo je jeden z prvých pokusov o založenie monoteistického náboženstva na svete.

Ďalšia indícia pochádza zo známej sýrskej lokality Tell Chuera – staroveké mesto Harbe, ležiace približne 60 km západne od Tell Fecheriye. Priamo na nej a na polohe Tell Šejk Hammad (staroveký Dúr Katlimmú) objavili archeológovia písomné záznamy, že Vaššukanni je od tohto dávneho mesta vzdialené jeden deň cesty. A práve jeden deň mohla trvať preprava na dvojkolesovom voze ťahanom konským dvojzáprahom z Tell Chuery do priestoru dnešného Tell Fecheriye. No nie je vylúčené, že aj človek zvládne normálnou chôdzou po dobrej komunikácii v priebehu dňa 60 km. To nás čoraz viac približuje k objavu Vaššukanni, rovnako ako aj nálezy rôznych archeologických výskumov na polohe Tell Fecheriye za ostatných sto rokov.

Archeológovia tu našli keramiku typu Nuzi, typickú najmä pre mitannsko-churritské obdobie, mitannské pečatidlá alebo zvyšky architektúr zo stredoasýrskeho obdobia, ktoré môžu plynule nadväzovať na predchádzajúcu mitannsko-churritskú fázu. V neposlednom rade aj samotné vrstvy z mitannského obdobia nájdené na Tell Fecheriye nám dávajú oprávnenie predpokladať, že Vaššukanni mohlo byť práve tu.

Hoci bol teda projekt zameraný najmä na zachytenie osídlenia počas neskorej doby bronzovej, podarilo sa prirodzene preskúmať viacero časových horizontov osídlenia. V trenchi E výskum potvrdil osídlenie lokality už v predkeramickom neolite, ktoré zachytili už americké výskumy v 50´ rokoch. Keďže Tell Fecheriye bolo osídlené aj v dobe rímskej a byzantskej (Resaina/Theodosiopolis), podarilo sa rozšíriť informácie aj o tejto jeho fáze. V trenchi B bola zachytená monumentálna stavba datovaná do 5. až 6. stor.

V trenchi C II-V zasa skupina pecí, bežne používaná na vypaľovanie keramiky, naznačujúca, že na severnom svahu existovala v závere rímskeho obdobia oblasť s priemyselnou výrobou. Rímske a byzantské hroby, základy budov prípadne studne tak často narúšali staršie vrstvy. Objavená boli taktiež zostatky veľkej budovy z vápenca. Zaujímavým je nález rituálnej nádoby (situla), napojenej na budovu, s vyobrazením deviatich mužských postáv so svätožiarou a rôznymi predmetmi v rukách. Hoci Resaina/Theodosiopolis bol sídlom biskupa, až toto je pravdepodobne prvý doklad byzantského kostola v Tell Fecheriye.

V trenchi C I-II sa podarilo zachytiť architektúry z obdobia ríše Mittani. Nachádzali sa tu dve stavebné fázy. Prvá predstavovala bežný a druhá monumentálny typ architektúry. Budova z mladšej fázy má masívne steny široké až 4,4 m a veľké pravouhlé miestnosti. Bola postavená na staršej budove, ktorej steny majú odlišnú orientáciu. Staršia budova obsahovala väčšie množstvo keramiky typu Nuzi, ktorú môžeme datovať do raného mitannského obdobia. Taktiež sa tu našli odtlačky pečatidiel, ktoré svedčia o zložitej byrokracii v priebehu raných fáz mitannského osídlenia. Výskyt otlačkov pokračuje aj v dobe existencie monumentálnej budovy. Nemáme tu žiadne dôkazy násilnej deštrukcie a neskôr sa vyskytuje mitannská keramika spolu s stredoasýrskou. To naznačuje nenásilný a možno postupný prechod k stredoasýrskemu obdobiu.

Najvýznamnejším nálezom stredoasýrskeho obdobia je 48, z veľkej miery fragmentárne zachovaných tabuliek a niekoľko fragmentov hlinených obalov. Texty majú rôzny význam a zahŕňajú hospodárske záznamy, listy a súdne dokumenty. Najviac zastúpené sú tabuľky s hospodárskymi záznamami, ktoré dokazujú existenciu palácovej administratívy v Tell Fecheriye. Okrem iného obsahujú aj zoznamy rodín a jednotlivcov pracujúcich pre palác. Mená ukazujú, že obyvateľstvo nebolo etnicky jednoliate. Okrem asýrsko – akkadských mien sa tu nachádzali aj churitské a taktiež niekoľko doposiaľ neidentifikovaných jazykovo-etnických skupín. Súbor tabuliek môžeme datovať do prvej polovice vlády Šalmanesera I (1263 – 1234 pred Kr.). Najmladší text je z obdobia vlády Tukultí-Ninurtu I (1233 – 1198 pred Kr.). Texty bohužiaľ neposkytujú jasnú odpoveď, kedy získali Asýrčania kontrolu nad lokalitou, ale je jasné, že už v začiatkoch vlády Šalmanesera I. tu existovala plne rozvinutá byrokracia.

Zostatky dvoch alebo troch domov z obdobia vlády Tukultí-Ninurtu I. (1233 – 1198 pred Kr.) boli vykopané na západnom svahu. Svojou veľkosťou a dispozíciou sa značne odlišujú od budov z predchádzajúceho obdobia. Časť komplexu bola preskúmaná už v roku 1940. Našlo sa tu niekoľko hlinených tabuliek, ktoré vďaka aktuálnemu prieskumu podarilo doplniť o ďalších 9 fragmentov, z ktorých je väčšina datovaná do obdobia vlády Tukultí-Ninurtu I. Okrem tabuliek boli objavené aj odtlačky pečatidiel a skladové priestory. To všetko naznačuje, že budova slúžila na administratívne účely. Toto obdobie však netrvalo dlho a zakrátko bol komplex opustený. Tento vývoj zrejme súvisí s politickou krízou po smrti Tukultí-Ninurtu I. Oblasť neskôr slúžila ako pohrebisko.

Obraz, ktorý sa pred nami po niekoľkých sezónach výskumu utvoril hovorí, že postupne sa v priebehu 2. tis. pred Kr. stalo z Tell Fecheriye mesto regionálneho a nadregionálneho významu. Pri výskume na západného svahu tellu sme zachytil kontinuálnu sekvenciu osídlenia od obdobia ríše Mitanni po stredoasýrske obdobie. V období ríše Mitanni bolo určite významným administratívnym strediskom, ktoré ležalo v centre štátu. Po nástupe Asýrskej moci sa pretransformovalo na regionálne centrum Asýrskej ríše.